práve sa končí týždeň, na ktorý som sa tešila už od.. ani neviem. riadne dlho. nejak som popri písaní článku mala rozhádzané myšlienky, takže som sa to rozhodla spísať do bodov, ktoré na seba nijak nenadväzujú a sú v nich obsiahnuté len také random thoughts and stuff. za ten chaos sa ospravedlňujem, ale momentálne som celá takáto.
- zistila som, že nie som až taká blbá, ako si myslím, pri jednej logickej a totálne odveci hre vo večernom programe, kde ma prikryli dekou a mala som si zo seba dávať dole veci, ktoré nepotrebujem. kým mi došlo, že zo seba mám zhodiť len tú deku, dala som si dole papuče, ponožky a náušnice. niektorí moji spolužiaci skončili aj vyzlečení.
- nikdy doteraz som tak dlho vkuse nelyžovala. a bolo to úžasné, až na tú svalovicu a únavu, ktorá ma dostihla akurát teraz.
- raz sme poobede na izbe 4 ležali na dvoch posteliach a počúvali a spievali sme 70s-80s-90s hudbu (raj na zemi pre mňa), dokonca aj slovenské, elán chápete? láska bože láska, kde ťa ľudia berú?
- zistila som, koľko spolužiakov má vážne podobný hudobný vkus ako ja. (maybe we are dumb but at least our music taste is perfect bye)
- niekedy boli chvíle, keď som sa v preplnenej chate cítila sama, ale potom som ležala na posteli s ďalšími troma mega ľuďmi a bolo mi fajn ako nikdy.
- na našej chodbe sme mali malých pošahaných (mierne povedané) maďarov. zakaždým keď sedeli na zemi pred dverami a musela som sa pomedzi nich predierať, mi aspoň 10× povedali sía, hallo a podobné maďarskonemeckos*ačkoidné hovadiny. alebo mi začali nadávať. nevedeli ani slovo po anglicky, ale f*ck you im šlo. pohlušiť to.
- prvýkrát v živote som skákala (na lyžiach of course) a išlo mi to asi najlepšie z mojej skupiny yaaaaaay. som na seba hrdá.
- spadla som len raz a to tiež na kvázirovine. zatlieskajte mi.
- mali sme slovenský free hugs deň, toľko ľudí ma naraz v živote nevyobjímalo. teda z mojej triedy (aj celého ročníka vlastne) nie.
- som na seba hrdá, že som tam bola na wifi len raz za deň. inokedy totižto celkom závisláčim.
- chvíľu som si na snapchate písala s aďom. divný pocit. (btw môžete si ma pridať: jai_a)
- občas som sa tam cítila ako najväčší forever alone človek, pretože sa tam dalo dokopy toľko ľudí, že až neverím.
- jedlo tam bolo také strašné, že keď som došla domov, mala som totálne stiahnutý žalúdok z toho, že som tam jedla oveľa menej ako zvyčajne.
- ten trápny pocit, keď som asi 3× vbehla na izbu s tým, že sa idem prezliecť alebo oddýchnuť si a až keď som tresla dverami som si všimla, že je plná chalanov a kamarátky hrajúcich nejaké karty. (všetky oči na mne)
- párkrát niektorým dávali učitelia normálne fúkať, ale nejak nás neodhadli (spolužiaci všetko, čo nakúpili, totiž popili v piatok predtým, lebo to nejak nechceli riskovať). ich obete boli celé nadšené, že si filter dajú do denníčka alebo wherever.
- išla som tam s kufrom, ruksakom a kompletnou lyžiarskou výstrojou. vrátila som sa s ruksakom.
- mali sme predĺžený lyžiarsky. s tým súvisí predošlý bod. maďari pred nami havarovali, náš bus okolo ich nemohol prejsť a tak tam zostal uväznený spolu s ich autobusom, išli sme 1.5km pešo do najbližšej reštaurácie, prespali sme v úplne inej chate, namiesto piatku 3pm som sa vrátila domov v sobotu 12am. a moje veci došli až o 4 hodiny neskôr. zlatý ten náš riaditeľ, ktorý sa tam po to vybral na školskom minibuse.
- núdzové ubytko bolo lepšie ako normálne, až na to, že tam bolo asi 35°C a radiator nešiel vypnúť.
- boli sme v podstate bezdomovci, stokári, nazvite si to ako chcete. ale aspoň sme mali zážitok.
môjho lyžiarskeho som sa trochu obávala, že to všetko nebude podľa mojich predstáv. mala som nejak správne tušenie. nakoniec to dopadlo úplne inak, ako som čakala, ale nemôžem povedať, že by som nebola spokojná. naozaj to boli jedny z najlepších dní ever.
Aj my sme mali ísť na lyžiarky, ale nakoniec sa to zrušilo, čo je inak strašné, pretože keď čítam a počujem od každého, aká to je sranda, tak ma zabolí pri srdci, že to isté som mohla prežiť ja. Takže ti závidím, pretože vidím, že si si to aj užila. Stále som mala taký dojem, že školské výlety ľudí zbližujú a práve preto som sa tešila aj ja /síce by sme nešli celá trieda a práve to bol ten polovičný problém, prečo sme nešli - boli sme málo.
OdpovedaťOdstrániťVšetky oči na mne, znova som sa pobavila. :D
OdpovedaťOdstrániťNoo hlavne, že máš zážitok.. akoto že si sa vrátila len s ruksakom? a kde si nechala kufor? :D
Radšej 35 stupňov ako keby ste tam mrzli, ste si mohli užiť chvílky ako v lete. :D
celú story som nevypisovala do článku..lebo kým som to rozprávala doma, bol to asi 5minútový monológ. :D takže tak v skratke.. keď sme odišli do tej reštaurácie, povedali nám, že si máme zobrať len fakt dôležité veci - peňaženky, mobily and stuff. pár ľudí si vzalo aj ruksaky a pomáhalo niesť ostatným to, čo nejak v rukách nešlo odniesť (brali sa nabíjačky alebo hygiena). ja som si všetko nechala v autobuse, ktorý bol na ceste uväznený za tým maďarským. tak sme išli do tej reštiky a prenocovali sme v chatách totálne bez batožiny - nemali sme oblečenie na prezlečenie, kefy, kozmetiku, nič. na druhý deň učiteľku napadlo zaniesť nášmu šoférovi, ktorý musel ostať prespať v našom zaseknutom autobuse, nejaké rožky na raňajky. tak sme tam, do nášho zapadnutého autobusu, sa vracali 1.5km späť, lebo sme si chceli pobrať tú našu batožinu. lenže tá cesta, ktorou sme šli, bola zľadovatelá a hore kopcom; učitelia nám povedali, že si máme vzať len príručnú batožinu a kufre nechať tam, lebo by sme to nezvládli všetko odniesť tak rýchlo hore šmykľavým zasneženým kopcom. takže všetka naša lyžiarska výstroj a kufre zostali v autobuse. vzali sme si ruksaky a podobne a vracali sa toho 1.5km späť do reštaurácia, spred ktorej nás vzal autobus domov. po naše kufre neskôr, o pár hodín, došiel riaditeľ na minibuse, ktorý okolo toho nášho aj maďarského autobusu dokázal prejsť. a nás normálny veľký autobus, ktorým sme na lyžiarsky išli, zostal zaseknutý za maďarským a pravdepodobne tam stále je, až dokým nepríde ťažká technika a oba autobusy nevytiahne hore.
OdstrániťTak fajnový zážitok. A čo sa týka tej deko-hry tak ja by som sa asi vyzliekla. :D
OdpovedaťOdstrániťJa mám 19 a keď som chodila na strednú v živote som nebola na lyžiarskom. Možno preto že som sa vždy bála ľudí a že mi tam nebude dobre, a navyše nenávidím zimu a všetko s ňou spojené, to znamená aj lyžovanie. :D Asi som zvláštna no. Inak ale možno ľutujem že som niekedy nešla pretože to znie naozaj super.
OdpovedaťOdstrániťtheonly-promise.blogpost.com
znie to ako dobrý zážitok, človek na také niečo len tak nezabudne :) Ešte stále si spomínam (a to mám fatálny nábeh na alzheimera) na ten svoj v 8. triede - a to sme len dochádzali. Lyžovanie je úžasná vec, ak má na to človek odvahu - čo som nemala. Každopádne, tieto prespávačky na chate sú najlepšie, hlavne so školou. My sme mali jednu jedinú v prvom ročníku, a tá skončila o tri dni skôr, ako skončiť mala :D Pretože sme každý deň boli nafajčený, a ostatný žiaci - ktorý každý deň pili - tam narobili totálny bordel...
OdpovedaťOdstrániťawwh. aj my budeme mať lyžiarsky o chvíľu a strašne sa bojím, ako toho či sa s niekým nepohádam tak toho že sa strápnim alebo že nebudem vedieť lyžovať alebo že skončím sama v nejakej odveci lyžiarskej skupine kým všetci budú v horných pokročilých. bojím sa o svoje lyžiarske skills proste. :(
OdpovedaťOdstrániťale vidieť že ty si si užila, goood to muselo byť inak perfektné. <3 a vidím že už plynulo a ľahko používaš anglické frázy, som na teba hrdáá. <3
čo sa tých fráz týka, naučila som sa ich hlavne na tumblr, tam keď followuješ tak 100 ľudí tak často rebloggujú nejaké funny text posts a v tých sú často takéto skratky alebo tak. alebo teda aj na urbandictionary.com. to je svätá vec. <3
uggh siriusly?! MUSÍŠ TO PREČÍTAŤ EŠTE RAZ! a musíš si prečítať aj tie krátke novellas medzi knihami lebo ti dosť zmenia pohľad na všetko a musíš sa zaľúbiť do warnera aggh. <3
no my máme fyziku a "dejiny a spoločnosť" čo je vlastne intro do dejepisu a humanitiek, ale inak nemáme žiadne takéto predmety, len nemčinu a sjl a mat a informatiku a telesnú. a etiku. a angličtiny štyri. ale inak na jednom cirkevnom bilgyme tuto v ba majú normálne taký predmet že "intro to -" a každý štvrťrok (lebo majú školu na semestre) majú intro do iného predmetu, teraz tuším dejepis, predtým mali biolu, a tak. takže aj takto to niektorí majú. :D
aj jaaa, úplne mi mama furt hovorila že nedepkuj ak budeš mať samé štvortky a ja samé jednotky. 3:)
tak skús nejaké stránky, alebo si nájdi penfrienda! :) penfriendovia sú super vec. <3 síce to nie je konverzácia, no je to super edukatívne. vidíš teraz si mi vnukla nápad na článok uuuuh. ďakujem . <3 :D
Na chvíľu zastavujem dych a snažím sa donútiť zem prestať sa krútiť. Chcem mať čas na toľko vecí a pri tom nenájsť nikde ten hlúpy pocit nudy. Ale nie je to tak, že by som vyťukala adresu tvojho blogu z nudy. Len z potreby sa sem vrátiť, ako na akési dobré známe miesto niekde vo vesmíre. Už nechcem počúvať stále dookola to "Poď sem, urob tamto, uč sa, spi, nekašli, dýchaj, nedýchaj". Nebaví ma žiť život, ktorý je ako oblak formovaný cudzími. Najprv som sa zastavila na tvojom poslednom článku a zapadla som do tvojho obrázku, akoby bol akýmsi pohyblivým blatom *s odlišnosťou, že sa mi od neho nechcelo odchádzať a radšej by som sa medzi tými skupinami niekde stratila. S ich hudbou v ušiach.*
OdpovedaťOdstrániťLyžovanie, snehovanie a kto vie čo ešte. Ja sa lyžovať neviem, vždy som sa chcela vedieť snowboardovať, ale keď sa ani sánkovať neviem, tak čo očakávam? Oui, to teraz sme boli s Hérosom v Tatrách a na tej najdlhšej slovenskej sánkovej zjadovke sme sa vytrepali asi 10 krát?
Mám pocit, že nás všetkých ožiarila nejaká žiara z ďalekej planéty I-253, a všetci sme začali počúvať slovenské pesničky. Mne tu hrá Opri sa o mňa od IMT. *Shiiit. Ako ja nemám rada spomienky*
Pfú. Prvý komentár to nebol. Pfú. Nestál za nič. Bolo mi povedané, že sa podceňujem. Takže tak... :)
Ohayo!