tento týždeň nastal sakra veľký zvrat udalostí. minimálne čo sa týka môjho ehmmm.. friendzone-u s ním. myslím, že tento článok sa bude dosť biť s tým posledným, pretože vážne je teraz všetko iné. a ja sama neviem, či toto je len chvíľkové, ako na tom som. asi to nazvem zmätená. zmätok vládne v mojej hlave celé dni, lebo nechápem čo sa to deje. čo sa sakra deje s ním. na začiatok upozorňujem, že až na jednu udalosť ide zas len o tú modrú sociálnu sieť, ktorá mi vážne lezie na nervy, ale teraz, v tejto chvíli, to je jednoducho tak.
začalo to v utorok. išla som zo školy, stála som na chodníku čakajúc na maminu, ktorá ma mala odviezť domov. zvyčajne chodievam mhd ale v ten deň bola na nákupe a mala ma cestou. ako som tam teda stepovala na jednom mieste, obzrela som sa na bus, ktorý šiel práve okolo. vpredu som si všimla dvoch spolužiakov, už som sa chcela otočiť, keď v tom priamo na mňa zo zadu niekto pozerá. zas tam sedel sám. nebola som schopná ničoho. mala som pocit ako v spomalenom filme. síce to mohlo byť len pár sekúnd, ale mne to pripadalo ako večnosť. hľadeli sme na seba len tak, ako keby sme sa videli prvýkrát. a potom ten bus odišiel.
hnevá ma, že keby som sa nemala akurát vtedy odviezť autom, akurát by som ho stihla. možno by sme sa prvýkrát rozprávali. možno by sa na mňa prvýkrát usmial. možno.. maybe. mne sa takéto veci nestávajú. nemám také šťastie.
keby to skončilo takto..asi by som bola sklamaná, nahnevaná. ide o to, že týmto sa to len začalo. večer ma čakala správa. v utorok večer. je sobota ráno a my sme neprestali komunikovať. viete, čo sú štyri dni vkuse po štyroch mesiacoch? je to ako.. ja ani neviem ako to nazvať. proste sa len usmievam. nejakým zázrakom som si stihla nájsť čas aj na knihy a internet, školu stíham normálne. posielame si fotky (btw, máte tu niekto snapchat a ste ochotní sa nechať mnou otravovať?), smejeme sa, priznávame sa jeden druhému (vážne sú to priznania, ak som to dobre pochopila, som jedna z mála čo to o ňom vie, podľa toho, ako veľmi nechcel, aby som o tom povedala niekomu ďalšiemu).. we are helping each other. pýtal sa ma, čo má povedať kamarátke, ktorá je naňho nahnevaná. vlastne teraz už nie je. (vďaka mnee!!). pri tomto by ste sa ma možno opýtali na jednu vec..a odpoveď je nie, nežiarlim, nehnevá ma to. som rada, že sa mi s tým zveril. mám pocit, že mi dôveruje.
po toľkých mesiacoch, keď som to už vzdala.. sa zas objavila nejaká nádej. sme kamaráti. teraz to môžem povedať narovinu. ak ho stretnem, nebude mi robiť problém pozrieť sa mu do očí a pozdraviť sa mu. nebude mi robiť problém posielať mu šlahnuté selfies, lebo on to už robí. nebude mi robiť problém prisadnúť si k nemu v mhd - ak bude sám of course - a prihovoriť sa mu (fajn, možno sa trochu budem hanbiť..ale ja taká jednoducho som).
a viete prečo? lebo som iná. iná ako pred polrokom. iná ako v lete. nesťažujem sa. netrápim sa. smejem sa. žijem.
hnevá ma, že keby som sa nemala akurát vtedy odviezť autom, akurát by som ho stihla. možno by sme sa prvýkrát rozprávali. možno by sa na mňa prvýkrát usmial. možno.. maybe. mne sa takéto veci nestávajú. nemám také šťastie.
keby to skončilo takto..asi by som bola sklamaná, nahnevaná. ide o to, že týmto sa to len začalo. večer ma čakala správa. v utorok večer. je sobota ráno a my sme neprestali komunikovať. viete, čo sú štyri dni vkuse po štyroch mesiacoch? je to ako.. ja ani neviem ako to nazvať. proste sa len usmievam. nejakým zázrakom som si stihla nájsť čas aj na knihy a internet, školu stíham normálne. posielame si fotky (btw, máte tu niekto snapchat a ste ochotní sa nechať mnou otravovať?), smejeme sa, priznávame sa jeden druhému (vážne sú to priznania, ak som to dobre pochopila, som jedna z mála čo to o ňom vie, podľa toho, ako veľmi nechcel, aby som o tom povedala niekomu ďalšiemu).. we are helping each other. pýtal sa ma, čo má povedať kamarátke, ktorá je naňho nahnevaná. vlastne teraz už nie je. (vďaka mnee!!). pri tomto by ste sa ma možno opýtali na jednu vec..a odpoveď je nie, nežiarlim, nehnevá ma to. som rada, že sa mi s tým zveril. mám pocit, že mi dôveruje.
po toľkých mesiacoch, keď som to už vzdala.. sa zas objavila nejaká nádej. sme kamaráti. teraz to môžem povedať narovinu. ak ho stretnem, nebude mi robiť problém pozrieť sa mu do očí a pozdraviť sa mu. nebude mi robiť problém posielať mu šlahnuté selfies, lebo on to už robí. nebude mi robiť problém prisadnúť si k nemu v mhd - ak bude sám of course - a prihovoriť sa mu (fajn, možno sa trochu budem hanbiť..ale ja taká jednoducho som).
a viete prečo? lebo som iná. iná ako pred polrokom. iná ako v lete. nesťažujem sa. netrápim sa. smejem sa. žijem.
Chjo, čo len napísať na taký krásny článok, na takú pozitívnu dávku šťastia, a úsmevu, ktorý cítim aj cez tú hrubú vitruálnu stenu. Naozaj mi zlepšilo náladu (ktorá je už aj tak úplne na maxime), že sa ti takto darí, a že sa ti to podarilo. Ako schválne, keď to človek skoro vzdal. Páči sa mi ten popis, keď si ho videla v tom autobuse. Je to strašne zlaté, a keď si to tak živo predstavím... Akoby sa to stalo mne, čo sa mi aj párkrát stalo s výnimkou toho, že v tom autobuse som sedela ja a vonku bol niekto iný :D Z vlastných skúseností ti môžem povedať, že toto posielanie selfie je už doooosť pokročilí friendzone vzťah, to už je fakt level :D A to, že si mu pomohla s kamarátkov, je tiež podarené, a veľa to o tebe hovorí. Myslím, že tu fakt nie je dôvod na žiarlenie, veď ako píšeš, dôveruje ti, a vidí, že sa na teba môže spoľahnúť, a že nie si nejaká závistlivá mrcha, ale osoba, ktorá mu pomôže. To je už dobrý krok. Ste na dobrej ceste, a myslím, že je len otázka času, kedy sa posunie ešte ďalej. Veľa šťastia, Julls. Nech si aj naďalej taká šťastná, ako si teraz. Mám radosť aj za teba :)
OdpovedaťOdstrániťCítim tu šťastie? Áno. To ním vyžaruje Julls :3 som šťastná že aspoň niekomu sa tu v živote darí. Sama mám pocit že takýto vzťah som mala minulý rok s jedným kamarátom a bolo to super. Jednoducho sme si navzájom pomáhali. Som neskutočne rada že máš niekoho takéhoto pri sebe, vo svojom okolí. A máš šťasite :D Usmialo sa na teba, vidíš? To je karma. Tešíš ľudí okolo seba (vrátane mňa) a potom ti tá karma prinesie niekho takéhoto rovno k nohám.
OdpovedaťOdstrániťUrčite si si ma musela s niekým pomýliť :D Ja už sa radšej ani nepriznávam k tým novým adresám. Potom by som niekoho ešte nahnevala. Ale jednoducho ma už sral blogger. Na blogu sa mi darí lepšie. Nám tiež v škole ponúkajú rôzne predstavenia, len si to človek musí sám zistiť že je možnosť ísť so školou do divadla :D A určite na nejakú operu niekedy choď. Je to úžasné :)
Budem držať palce :D Idem si to zapísať do kalendára na 14.11.- DRŽ PALCE! Heh, je to sranda neboj :D Len sa musíš prihlásiť na dobrú úlohu, lebo ak sa prihlásiš na zlú, potom je to nahovno :D
Ja ti to tak prajem :3 Akože aj keď je to len kamarátstvo, je proste super, že ste sa zhodli a hlavne to, že sa nebojíš a takto si stojíš za tým.
OdpovedaťOdstrániťAj ja som mala takého jedného ... /eh/ kamaráta. Akože toto neber tak, že ťa varujem, ale ja som naozaj nechcela nič viac len kamaráta, ktorému pomôžem a on pomôže mne v situáciách, ktoré nebudeme zvládať a že si budeme oporou a že si budeme rozumieť. Hah, nie on začal cítiť viac a proste mne to bolo ľúto, pretože ja som chcela len niekoho na vyrozprávanie nie na cmučkanie. A potom prišli hádky blah blah blah a teraz je to také neutrálne ale predsa super, pretože sa mu pozdravím, usmejem sa alebo prehodíme pár slov...
Ale tebe sa určite bude dariť, pretože tvoj prístup k tomu je super a ozaj ti prajem aby si sa usmievala a prinášala sem čoraz viac dobrej energie, pretože tento článok taký je a ozaj sa mi páči :)
Panebožee, áááno, toto som chcela, aby si bola znovu šťastná a písala takéto pozitívne články, s kt. najväčšmi srší energia. Je krásne ako si rada aj za to, že ste LEN priatelia, pretože mnohí ľudia toto nevedia oceniť, pretože chcú stále niečo viac a nevedia sa zmieriť s tým, že proste NIE, že to nebude tak ako to oni chcú. *By the way, aj ja som jednu dobu patrila k takým ľuďom, ale človek sa musí nad tým spätne zamyslieť a povedať si, že to vždy nebude tak ako to chce, že ty sám si neriadíš svoj život, teda práve toto nie a zmieriť sa s tým, že ste proste kamaráti. A mne sa to podarilo, teda zatiaľ, možno to bude tým, že sme sa týždeň aj jeden deň nevideli a to bývame v rovnakej dedine, ako je to došlaka možné?! Neviem čo sa bude diať a aké budem mať pocity, keď ho uvidím po takej, pre mňa, dlhej dobe.*
OdpovedaťOdstrániťJulls, ty martinčan ! :D Nepochopila si to zle, prevažne 'žijem' v Martine, a pre lepšie vysvetlenie - mám tu školu a internát :D Inak pochádzam z mesta vzdialeného krásnych 60 kilometrov :D
OdpovedaťOdstrániťMusím spomenúť tie kníhkupectvá - napríklad v meste poznám len Martinus, a tam, hej, je dosť divné začať prezerať knihy, keď je to také malé. My sme tam nedávno so spolubývajúcou strávili asi hodinu, a potom sme zahanbene odišli s prázdnými rukami.
Som rada, že ten pocit šťastia môžeme zdielať, že sa ti darí. To s tými ľuďmi, čo si písala, že všetko sa deje z nejakého dôvodu, si myslím teraz aj ja. Netrávim veľa času s ľuďmi, ktorý mi dávajú do hlavy len negatívne myšlienky, a som spokojná a šťastná. Teraz prevažne trávim čas so sama sebou, a občas s niektorými najbližšími, s ktorými je mi skutočne dobre. A je mi fakt lepšie, menej sklamania a menej nervov. Takže, myslím, že keď sa toho bude držať, môžem konečne začať robiť iné veci, stretávať nových ľudí, a posunúť sa na miesto, ktoré je dôvodom toho, že sa osamostatním od ľudí, ktorý ma len 'ubíjali'.
Inak, Looking For Alaska (teda dúfam, že ju myslíš :D), je fakt úžasná kniha, a asi jedna z najlepších, aké som kedy čítala :)
Prečítala som tento článok ešte keď tu bolo nula komentárov a mala som taký šteňací pocit radosti, že: "ach, budem mať prvý komentár", ale nakoniec som si povedala, že to za a) znie neskutočne divne, keď mi záleží na takej maličkosti a za b) neviem ako okomentovať, pretože neviem nájsť správne slová. Ale ako všetci vieme, The Breand dochádzajú postupne slová. Musím nakúpiť nové. Ok. Som rada, že si šťastná. To je jediná vec, ktorá mi napadla. A tak som nekomentovala. Tak som si to prečítala znovu dnes. A stále nemám slová. Je to neskutočne smutné, že veselý článok neviem okomentovať. Ale "hecnem sa", ako hovorí Héros.
OdpovedaťOdstrániťNaaah. Goood Gooood. :D Vieš ako sa teším? Ja viem, že je to tvoje šťastie, ale konečne sa niečo deje a ja sa radujem s tebou ako "malé šteňa" *musím vymyslieť nové prirovnanie... ako slnečnica, keď na ňu dopadne prvý lúč slnka...*!!! To je tak fantastický pocit, po dlhej dobe vidieť niekde veselý článok. Pretože všade vidím depresívne články a potom mám z toho hlavu úplne morbídne naladenú, ale vždy som spokojná. Ale keď prečítam takýto pozitívny článok... to je už o niečom inom. Best! Ja som taká happy teraz. A nemyslím to len tak, že si niečo napíšem, aby sa nepovedalo, že som dávno nič neokomentovala *za čo som sa vážne už na seba hnevala, ale nie je to o tom*, ale to šťastie je strašne nákazlivé dievča. Ja sa tu usmievam ako blázon a kebyže mi sem teraz niekto vbehne, čuduje sa, prečo sa tak neusmievam normálne.
Takže mám ti držať palce, alebo čo mám vlastne robiť?! Ja ani neviem. Úplne si ma vykoľajila, ale v tom dobrom *áno to existuje, aj keď len pri mne, ale existuje*. Proste som sa vykoľajila na inú DOBRÚ koľaj. Tú pozitívnu, ktorá celý čas mierila vedľa mňa a ja som ju cez ten dymový oblak smútku nevidela.
A vieš čo? Hecla som sa a myslela som to úprimne. Slová išli zo srdca do prstov a z prstov do klávesnice. No a stadiaľ prúdom až sem.
- The Breand
Sooo, červené vlasy, ktoré sa postupne stmavňujú, a potom divné takmer rišavé ombré. Veľký nos (nezveličujem :D), divná chôdza, vysoká, a asi aj dosť veľká :D, so slzavými očami od vetra, divne oblečená, s vansami alebo s kotníkovými botami, v ktorých neviem chodiť - ak si toto monštrum niekedy v martinských uliciach zazrela, tak áno, je pravdepodobné, že sa už stretli, a nevedeli sme o tom :D Bohužial (alebo žeby bohudík ? :D) ti musím oznámiť, že som ubytovaná na internáte SPŠ :D A je to tu fakt otrasné :D Bože, ja neverím :D Ja stále neverím tomu, že si z MT, a už odkedy som začala písať svoj komentár a predtým čítať ten tvoj, som sa usmievala ako idiot :D Kristepane :D
OdpovedaťOdstrániťNo, aby som nevyvovala v sebe ďalšie trapné emócie, prejdem k Aljaške :D Je to fakt super kniha, ako som písala, bestovka, krásne napísaná, plná svojských metafór a dokonalých postáv :D Nie je to síce zachraňovaní sveta, veľkolepej láske, ako mal Gatsby s Daisy, ale je to také to malé nekonečno. A je podstatne lepšia než Hviezdy :D
A ako dopadlo pozeranie filmu ? Či sa nakoniec od toho odpustilo ? :)
Mimochodom, asi začnem po Martine behať s tvojou prezývkou na nejakom kartóne :D
OdpovedaťOdstrániťChalanov z nášho internátu nejako nevnímam, tí, ktorý za niečo stáli už dávno odišli, a poväčšine poznám iba nejaké bukvice, a to nie sú typy ľudí, s ktorými by som sa bavila :D Ty poznáš niekoho z nášho internátu ? :D Občas okolo prejde 'niečo pekné', ale poväčšine mimo môjho vkusu, vieš ako, po kým to nie je celé potetované, tak.. :D Každopádne, na ktorú školu vlastne chodíš ? :D
OdpovedaťOdstrániťTakže tí ľudia, o ktorých tu čítam, sa momentálne možno náchadzaju so mnou v jednej budove, hej ? :D Poprípade sa nachádzali pre neviem koľkými hodinami, kým ešte mali školu :D
A JE TO TU STRAŠNÉ!! Moje obľúbené spolubývajúce odišli! :D Teda, polovica z nich :D Tie podmienky sú tu nepríčetné, a úprimne, zatiaľ z nových ročníkov poznám len niekoľko normálných ľudí :D
Tak ktovie, one day maybe... we'll meet :D
P.S. Ja si to 'Preukážte, že nie ste robot' asi nikdy nezvyknem :D :D
Tak ťa teda vyvediem z omylu, na SPŠ neštudujem :D Študujem (ak sa to dá nazvať študovanie :D) na Odbornej v Jahodníkoch :D Jop, grafik tlačových médií... Je to hrôza, celý Martin bol v mojom prípade asi chyba, ale na druhej strane, dalo mi to čosi do života, a to je podstatnejšie ako byť niekde na škole, kde nemôžem byť sama sebou, a podobne. Každopádne, tu tvoju školu asi fakt nepoznám :D
OdpovedaťOdstrániťTak možno tam pred tebou pobehovali týpcovia z medického internátu, tí sú o niečo lepší ako tí naši :D
Mimochodom, v ktorom to si ročníku ? :D