be happy, live free.

mám pocit, že veci sa čím ďalej, tým viac zlepšujú. alebo je to len mojou náladovosťou, že sa raz cítim otrasne (viď minulý článok) alebo som síce unavená, ale viac-menej šťastná? možno som vážne taký človek, že sa mi to zakaždým strieda, možno dnes som happy, relaxed a zajtra budem zas všetko vidieť čierno.. neviem. ale žijem pre moment - wohoaa, nové..motto? - a je mi faaajn. vážne moc.

idem na to od začiatku, keďže toto bude kvázi journal od posledného článku..

škola. celkom som sa tešila. ale veľa vecí som sa aj obávala. teraz zisťujem, že som sa možno nemala vôbec čoho báť. aj keď.. zvykla som si, že ak očakávam dobré veci a teším sa, naopak sa to vyvinie zle a ak sa zas ohľadom niečoho stresujem, nakoniec to je awesome. presne toto sa mi teraz stalo. 1.septembra som úplne vedela, koho by som rada videla v laviciach okolo mňa, komu by som sa najradšej nejako vyhla a dokonca mi bolo jasné, ktorú z dvoch učiteliek by som radšej mala za svoju triednu. bohužiaľ som si na všetko musela počkať až do štvrtku, lebo tak skvele máme zorganizovanú školu. hneď v prvý školský deň som písala nejaký..vstupný skúšobný test (áno, myslím to vážne), podľa ktorého nás potom údajne rozdelili, aby sme jedna trieda nebola plná vymetených a druhá šprtov. nejak som to zvládla, lebo mi to skôr pripomínalo nejaký psycho test, ako vedomostný, ale okay.. 

na mne samej mi príde strašne divné (okrem 51919289 ďalších vecí), že dopredu, ráno, doma som nervózna, že nedokážem zjesť ani blbé raňajky a keď nám učiteľka podáva zoznam študentov (joo, i'm student), som úplne kľudná, až taká flegmatická, že na všetko dlabem - veď nejako bolo, nejako bude.. 

okay, nejak som odbočila. takže nás rozdelili. ak by som veľmi chcela, dokázala by som v tom spraviť nejaké malé zmeny..ale veci nikdy nie sú dokonalé. dostala som sa medzi naozaj great ľudí, vlastne mám skoro všetko presne podľa mojich predstáv. v 1.ag (ešte aj názov triedy. vážne. to sú jeho iniciály. damn. spomeniem si naňho pred každou písomkou, keď budem na papier písať triedu. shitty) je najviac sranda, spolužiaci síce nie sú nejakí playboyi (potom by to bola spomínaná dokonalosť, ktorá neexistuje), ale to ani vo vedľajšej triede, takže mi nemá byť čo ľúto.. ale sú to tí najväčší pohoďáci z celého ročníka, jeden sa s ním dokonca pozná, je to v podstate spoluhráč, lenže o level (junior a nie kadet, ak mám byť konkrétna, aj keď pochybujem, že sa vo vodnom póle niekto takto vyzná) nižšie ako aďo, ale sú kamaráti. ďalej takí dvaja chalani, s ktorými proste nikdy nebude nuda - keď niekto niečo vymyslí, zorganizuje, whatever, isto v tom budú mať prsty aj oni.. bohužiaľ ich je dokopy len 6 (a dievčat spolu so mnou 18), ale tak..nejako prežijeme. baby sú tiež okay, až na niektoré primadony, ktoré sa proste nájdu všade. mám tam dokonca aj kamarátku a spolužiačku zo základky, s ktorou som chcela byť v triede - aj spolu sedíme -, jediné, čo mi najviac chýba, je tiež jedno giirl zo zš, ktorá sa dostala do vedľajšej triedy.. aby toho nebolo málo, dostala som aj tú triednu, ktorú som chcela (s tou druhou sme si totiž nejako navzájom nesadli), takže..

povedzte mi.. nemám šťastie? som si toho vedomá a proste..happy zo všetkého.

toľko k ľuďom, čo sa týka školy, je to ťažšie, ale nejako to zatiaľ zvládam, aj keď je to len začiatok a som si toho vedomá.. na rozvrh som najprv pozerala úplne, že wut? are you fckng serious?, lebo tak nezdá sa vám, v prváku mať 3× do týždňa vyučko do pol tretej, raz dokonca do pol štvrtej a iba v piatok do pol druhej? ááno, v ten najdlhší deň síce idem do školy o deviatej, namiesto o ôsmej, ale aj tak.. prvý týždeň som s takýmto rozvrhom už absolvovala, nie je to až také zlé, ale proste cítim, že som v škole oveľa dlhšie, mám o dosť menej voľného času a to učivo je tiež ťažké, aj keď čo si budem hovoriť, bilingválny gympel je bilingválny gympel. nemám ani žiadne mimoškolské aktivity, okrem zušky-výtvarnej vo štvrtok, viacej by som proste nezvládala. tento rok bude killing, ale o tom som vedela, takže teraz to už len nejako dať a neprepadnúť hneď na začiatku. držte mi palcee. 

aby celý článok nebol len o škole.. (vážne som napísala tri mega dlhé odstavce len o nej?!)

včera som bola prvýkrát von s jakubom. bola s nami aj bestie, joo, bez nej by to bolo zložitejšie a možno by to ani nevyšlo.. ak to mám zhrnúť, mohlo to byť aj lepšie aj horšie. zas nič extra som od prvého stretnutia nečakala, lebo predsa.. ak sa s niekým "poznáte" len cez facebook a najlepšiu kamarátku, neni to ideálne a niekedy aj trochu trápne, však.. nepoznám niekoho, kto by sa správal úplne, ale že úplne identicky rovnako na sociálnych sieťach / internete a v realite. vždy tam nejaký ten (možno aj malý, ale aj tak) rozdiel je, takže.. vy v podstate neviete do čoho idete. a tak som sa cítila aj dnes. nedopadlo to najhoršie, ale boli blbé chvíľky, bola sranda, bolo to nanič, bolo to okay.. ale kedy veci sú ideálne? nikdy. beriem to proste tak.. on je v pohode, presne takého som ho čakala, že bude, aj keď... pripadalo mi divné, že inokedy som medzi takmer cudzími ľuďmi tá najtichšia a teraz som bola ja tá ukecanejšia. možno to bolo len tým, že sme sa videli prvýkrát, neviem. každopádne teraz sa pravdepodobne všetci vídavať častejšie, lebo chodíme síce do rozličných škôl, ale v jednom meste.

neviem ako často sa tu teraz, počas školy, budú objavovať články, lebo gymko je úplne o inom ako základná. hlavným problémom je čas, prajem si, aby bol deň dlhší aspoň o tri hodiny. potom by som stíhala oveľa viac vecí, aj sa poriadne naučiť, aj nejako zrelaxovať a užiť si voľný čas. ak by tu teda dlhšie niečo nepribúdalo, nevykašľala som sa na celé blogovanie, len bu´d nemám náladu alebo čas písať články. budem sa snažiť najviac ako sa len dá.