cítim prázdnotu. jedno miesto. jeden človek. milión pocitov. je to snáď možné? je možné niekoho mať tak rád a zároveň tú istú osobu nenávidieť? čakám na niekoho...
if you are brave enough to say goodbye, life will reward you with a new hello.
nie som si istá, či to dokážem. či sa navždy dokážem rozlúčiť.. a ísť ďalej. ďalej s tým, že ak ho hocikde stretnem, bude to len jeden z mnohých. z tých, ktorí okolo mňa prejdú a ja absolútne neriešim, čo sú to za ľudia. nepoznám ich život, príbeh, dokonca ani len meno. prehliadať ho v tom dave, zabudnúť na veci, čo sa stali, nechať ho v minulosti, niekde ďaleko.
nejde to. prečo? stále kdesi vo mne je nádej. nádej, že sa veci vrátia do starých koľají. že budú ako vtedy, dávno, keď som každý deň vstávala ráno s úsmevom a moja prvá myšlienka bola o ňom. a večer... v tme svietilo jeho meno. dlho sa mi nedalo zaspať, dokázala som vydržať celé dni takmer bez spánku, len kvôli nemu. a nebolo to zlé. rozmýšľala som o tom, že konečne sa objavil niekto ako on. konečne som spoznala ten pocit, keď som nebola zamilovaná len tak, platonicky. konečne ten človek vedel, kto som.
a teraz? mrzí ma, že to dopadlo tak, ako to dopadlo. klamala by som, ak by som tvrdila, že to nebolí. že som s tým v pohode. nie som. ale to prejde. časom.
poznáte ten pocit, keď vás niekto sklame? svojim konečným správaním, prístupom? pomaly zisťujete, že to nie je tá istá osoba, ako na začiatku, že sa zmenilo jej správanie k vám.. až to nejaká vec úplne zavŕši. a vy zrazu viete, že veci sú iné. áno, ľudia sa menia, poznám veľa prípadov. zažila som to na vlastnej koži. najviac pri (bývalej) najlepšej kamarátke, teraz pri ňom. alebo nie je iný? zdá sa mi to? je to mnou? alebo sa zmenil len jeho názor na mňa? neviem. vôbec neviem. a čo by som dala za to, aby som vedela. aby som aspoň tušila.. áno, som si vedomá toho, že by to mohlo bolieť, ale radšej krutá pravda ako nevedomosť alebo sladké klamstvá. možno si pomyslíte, že takto sa mi to ľahko hovorí, ale naozaj.. radšej nech viem, na čom som, ako keby som mala mať plané nádeje a veľké očakávania.
hnevá ma, že napriek tomu, čo sa stalo, ak by zas mal záujem baviť sa so mnou, neodolám a všetko mu odpustím. áno, mám svoju hrdosť, ale pri ňom je to ťažké.. ako pri všetkých ľuďoch, ktorých mám proste obzvlášť rada.
aj tak mám pocit, že ďalšia kapitola v mojom živote sa končí. spoznala som, bavila som sa, užívala si a teraz to odchádza. ako všetky veci v živote. vedela som to. neverím na navždy. proste nie. všetko raz prejde. neexistuje výnimka. kruté, ale to si myslím. a preto možno nie som až taká sklamaná, že by som bola úplne zlomená. roztrieštená. lebo som vedela, že to raz príde. a teraz je to tu. som s tým zmierená.
hnevá ma, že napriek tomu, čo sa stalo, ak by zas mal záujem baviť sa so mnou, neodolám a všetko mu odpustím. áno, mám svoju hrdosť, ale pri ňom je to ťažké.. ako pri všetkých ľuďoch, ktorých mám proste obzvlášť rada.
aj tak mám pocit, že ďalšia kapitola v mojom živote sa končí. spoznala som, bavila som sa, užívala si a teraz to odchádza. ako všetky veci v živote. vedela som to. neverím na navždy. proste nie. všetko raz prejde. neexistuje výnimka. kruté, ale to si myslím. a preto možno nie som až taká sklamaná, že by som bola úplne zlomená. roztrieštená. lebo som vedela, že to raz príde. a teraz je to tu. som s tým zmierená.
článok som napísala asi týždeň dozadu.
Nie je možné niekoho milovať a nenávidieť zároveň, ide len o pocit, ktorý si ľudia tlačia do hlavy, kvôli tomu, čo cítia.
OdpovedaťOdstrániťJulls, kvietoček môj drahý, teraz to síce bolí, ale ono sa to stratí. Neznášam vetu 'to prejde'. Nikdy to neprejde, stále to tam je, ale už to nie je tak cítiť. Platonická láska vie byť krásna, no keď prerastie, tak to už moc krásne nie je. Láska pretrvá a bolí, aj keď nie je opätovaná. A možno práve vtedy toľko bolí. Nie je pravda, že keď niekoho miluješ, tak ho nenecháš ísť. Láska je o tom, keď ti je prvotriedne štastie toho druhého, tuším. Viem, že to bolí, že to je to na nič, ale človek si prejde aj horšími vecami. Paradoxom je, že toto bolí fakt dosť. A nestratí sa to. Ale čas to zahojí, a aj keď to nerada píšem, prejde to. Dnes som mala ísť s kamarátkou na výlet, chceli sme tam ísť, aby sme si prečistili hlavu, a ovplyvnili sa stresom a nervozitou z neobvyklého prostredia, no namiesto toho som ostala doma, a aj keď bolo na dnešku niečo krásne, bolo tam veľa spomienok a bolestivých chvíľ. Nie je jednoduché vymaniť sa z toho, ale nie je to nemožné. Len sa treba niekde stratiť a tie myšlienky prejdu.
Ten 'vreskot' sa volá že scream, čiže screamovanie :D Myslím, že si písala, že počúvaš Bring me the Horizon, Oliver dávnejšie tiež screamoval, aj keď v tých novších to vyznie už tak inak, no človek si na zvykne. Ja som kedysi žmurila oči nad tým krikom, no momentálne je to pre mňa ako balada. Je to iné, ako normálny spev, a práve preto sa mi to páči.
Já jsem ráda, že jsem na umělecké, pak mám naplánované jít na vysokou na obor restaurátorka, neskutečně by mě to bavilo a prý jsou za to i dobré peníze:)
OdpovedaťOdstrániťJinak si myslím, že někoho milovat a zároveň nesnášet určitě jde. Láska dokáže neskutečný věci, pf. A pocit, že "další kapitola v mém životě končí" nesnáším. Bolesti hlavně pomůže čas, uvidíš.))
Ani si nevieš predstaviť, ako veľmi ti rozumiem a ako veľmi som sa vžila do tohto článku. Proste som sa v ňom našla, pretože sa cítim skoro rovnako ako ty. Ale ja to nevzdávam. Proste nie. Áno, aj ja mám pocit, že sa jeho postoj ku mne zmenil, ale zmenil sa aj môj postoj voči nemu. Spoznali sme sa. Už poznáme naše chyby a vieme, čo nám na sebe občas prekáža. Síce ja neviem, čo sa medzi vami stalo, prečo ťa sklamal, ale čo sa zmenilo, ale ... ak máš niekde vnútri seba pocit, že to vzdať nechceš, len si spomeň na tie pekné časy, keď bolo ešte všetko O.K. A skús sa zamyslieť, či to nestojí za to. Povedať mu o tom, že cítiš zmenu a nerozumieš tomu. Ak ti dá najavo, že niet cesty späť do tých pekných chvíľ ... ah to je už horšie. Ale ty, si určite krásne a inteligentné dievča a proste ... musíš skúšať. Ja napríklad nesúhlasím s tým, keď si dievča nájde chlapca v 13-tich a potom vyhlasuje, že je to láska jej života a nikdy ho nechce opustiť. V tomto veku treba skúšať a potom sa učiť z chýb. Nič na tom nie je. Ide len o odosobnenie. A to je ťažké. Pretože väčšinou trpíme my- dievčatá. Ale všetko zlé, je na niečo dobré. Už vieš, čomu sa máš v budúcom "vzťahu" vyvarovať, na čo si musíš dávať pozor alebo prípadne zmeniť. Máš nové /síce nie veľmi dobré/ skúsenosti. Poznáš ten pocit a ... možno to naozaj neodíde tak skoro, ale určite sa v blízkej budúcnosti nájde niekto, kto tento pocit nahradí ... iným :)
OdpovedaťOdstrániťJe dobré vedieť, že nie som jediná, ktorá rieši takéto problémy. Na prvý pohľad tak naivné, ale pri tom tak bolestivé. Nech existuje na tomto svete ktokoľvek, koho budem milovať, neustále budem na neho spomínať a budem premýšľať, aké by to bolo. A či na mňa myslí. Očividne, sme si dosť podobné. Nedokážeme zabudnúť na veci, na ktoré by sme mali zabudnúť. Ak by že poviem nejakú radu, tak by tá rada mala platiť aj pre mňa, ale akosi žiadnu takú nájsť neviem. Nech robím čokoľvek, neviem na neho prestať myslieť.
OdpovedaťOdstrániťAle... prežijeme predsa všetko, nie? To sa pretrpí a potom príde niečo lepšie.
- The Breand|thebreand.blogspot.sk
To je kolobeb života niekto príde, oblubiš si ho, zabavís sa, a pomaly aj tak odíde.. a väčšinou príde sklamanie. Ja som to tiež zažila najprv u svojej bývalej "najlepšej" kamarátky a spolužiačky ešte na základnej škole. Bol to hrozný pocit,, ako ma zradila..ale neriešila som. Neviem o ničom čo by som jej zlé urobila, takže keď sa ona takto rozhodla, nech má.
OdpovedaťOdstrániťDruhý raz sa mi to stalo, že ma sklamal bývalý. A to nie raz, ibaže som mu vždy odpustila a to bola chyba. Toľko šancí, toľko klamstiev. Neoplatilo sa to tak dlho ťahať, keď ten druhý nemal o to záujem a aj vždy všetko dopadlo tak isto. Škoda len, že som bola taká hlúpa a stále verila, že to bude iné.
Ale naposledy, keď ma sklamal najviac.. a rozišli sme sa, som pochopila, že to bolo vlastne to najlšpei čo sa mohlo stať, že sme neostali spolu. Moj život sa zmenil a odvtedy si dádam pozor, keď ma aj niekto sklame.. spraví to zas.. takže sa neoplatí dávať ďalšie šance alebo veriť že to inak dopadne.
V živote nás ešte veľa krát sklamú.. horšie je to, keď toho človeka máme radi aj napriek tomu a nechceme sa ho vzdať. Ale načo takých ľudí držať pri sebe, keď nám spôsobujú iba trápenie? Je tu mnoho ďalších, ktorí nám vedia spraviť dni oveľa lepšími a nahradiť ich.
Hlavu hore, všetko bude dobre, prejde to.. všetko je predsa deje z nejakého dôvodu. Možno príde niečo lepšie. :)