posledné prechádzky ružovou záhradou.

vždy, keď staršie generácie rozprávali o tom, aká je dnešná doba skazená, len som prevracala očami alebo (v lepšom prípade) som to púšťala jedným uchom dnu, druhým von. no teraz sa nad tým čoraz častejšie bližšie zamýšľam a pomaly prichádzam na to, že majú pravdu. takmer vždy majú pravdu. pozriem sa okolo seba. vo svete vidím nenávisť, psychopatov, vrahov, depresie, konflikty. nad zemou sa vznáša ťažký, dusivý opar temnoty. onedlho nás to zadusí. toto nemá byť článok pesimistu. je to realita. ak si to nechcete priznať, žijete v oblakoch, až príliš. všetci sa akosi snažíme preniesť sa cez celú tú dieru, ale aj tak pomaly padáme a nedá sa tomu vyhnúť. k pádu nás núti spoločnosť. my sami sme si zapríčinili všetko zlé navôkol. mladí ľudia končia v psychiatriách. stredné generácie riešia dookola to isté, sťažujú sa, ale nič proti tomu nerobia. ani len nepohnú prstom. možno sa nájde pár výnimiek, ale ako chce jeden zahnať celé stádo? tí najstarší vedia, ako to nakoniec celé dopadne, že to bude pravdepodobne ešte horšie ako všetky tie zverstvá čo sa udiali za posledné storočie a to si ani neviem predstaviť, aj keď som to nezažila. 

minule nám učiteľka náboženstva (hocikto, kto s náboženstvom nie je stotožnený, nenechajte sa tým nejak odradiť alebo zmiasť, keby ste tú ženu videli naživo, povedali by ste o nej všetko možné, ale určite by ste nespomenuli slovo farárka, a to myslím fakt vážne) nadhodila v mierne kontroverznej téme poznámku: "vaši rodičia sa majú ešte celkom fajn. oproti vám ako rodičom prežívajú prechádzku ružovou záhradou." viete, ak vám niekto povie čosi takéto pár hodín po tom, ako vám policajtka na prednáške rozpráva hodinu o tom, ako v tých dňoch reálne funguje obchod s deťmi alebo detská prostitúcia a zneužívanie ( + aké je to rozšírené a konkrétny počet prípadov z vášho okresu, ktorý je vraj od 90. rokov najvyšší), je mi zle. neviem si predstaviť, ako to bude môcť byť ešte horšie, ale zároveň verím tomu, že tá farárka mala pravdu. tetušky v autobuse tvrdia, ako sa máme skvele - 70 rokov bez vojny, ale schyľuje sa k ďalším, v kombinácií s dnešnými technológiami a ľudskou bezcitnosťou a nenávisťou budeme onedlho schopní povraždiť sa všetci navzájom, až sa to nebude dať zastaviť. zničíme samých seba nadobro. 

možno ste už počuli o pôvodne britskom štýle graffitov banksy. tí čo nie, v krátkosti - banksy je druh street artu pochádzajúci z veľkej británie, kde sa pred niekoľkými rokmi začali na stenách objavovať ostro sarkastické a satiristické maľby mieriace na dnešnú spoločnosť, od politiky až ku problémom so životným prostredím. nad niektorými obrazmi až žasnem, ako trefne vyjadrujú to, o čom tu rozprávam. vojny a mier, mladí ľudia a technológie, ušliapané sny, náš vlastný záujem o ľudí, chudoba, budúcnosť, dokonca aj náboženstvo či homosexualita. to všetko sa objavuje teraz už po stenách v celom svete. páči sa mi, že aspoň niekto sa odvážil vystúpiť z radov len sťažujúcich sa a niečo vykonať, aj keď nepriamo, no aj tak, svoj názor poslal ďalej než za steny vlastného domu.

možno si poviete, že ani ja nič nerobím. myslím si, že aj to, že publikujem tento článok, aspoň trochu ovplyvní pár ľudí, už len tým, že nad ním strávia niekoľko minút, ak si ho prečítajú. spolužiačka zas v škole prezentovala o banksym a takisto vysvetľovala jej názor na túto tému. malými krokmi sa možno úplne nezachránime, ale možno sa nám podarí aspoň čosi ovplyvniť. tuším, že nie každý bude zdieľať rovnaký názor ako ja, ale verím tomu, že sa nájde aspoň niekto, kto bude súhlasiť. každopádne, vážne by ma zaujímalo, čo si o tom všetkom myslíte, kľudne sa vyjadrite v komentároch. :)