som nervózna. tak neskutočne nervózna, až to nie je možné. mala by som byť v pohode. v kľude. pretože dneska mám piatok - narozdiel od zvyšku slovenska som doma už od zajtra, kvôli riaditeľskému voľnu. štyri dni bez školy. a ja napriek tomu cítim, ako mi čosi zviera vnútro, pevnejšie a pevnejšie. za chvíľu bude toho na mňa príliš veľa. jednoducho vybuchnem. určite sa nájde nejaká zámienka. doma je to momentálne také, že ak chcete nejakú nájsť, netreba dlho čakať. každú chvíľu môže niečo prísť. vždy si to zlizne niekto iný. nikdy to nebývalo takéto. ale odvtedy, ako bol otec v nemocnici. vlastne už dlhšie. je to štrnásť mesiacov. štrnásť mesiacov si nemôžem byť doma istá vôbec ničím.
ešte k tomu ma momentálne úplne irituje fakt, že neviem heslo k maminmu notebooku a nemôžem tu porobiť pár vecí, keďže náš si berie (spolu so sestrou) pozajtra niekde na liptov, kam idú na víkend. ďalší dôvod, prečo by som mala byť v pohode. bude kľud. snáď. aj keď nebudem sama, určite to bude iné, ako keby tu boli všetci. nejak to tu nezvládame. potrebujem kľud. vyčistiť si hlavu. a nie počúvať, čo by som mala robiť lepšie, ako by som to mala robiť, prečo nerobím hento tamto.. výčitky.
často rozmýšľam, prečo nie som aspoň trochu taká ako ostatní. ako moji spolužiaci. prečo sa nedokážem uvoľniť. prečo sa nedokážem do niečoho pustiť. prečo sa nedokážem nejakým spôsobom odviazať a zažiť aspoň časť z ich života. niekedy túžim utiecť od vlastného ja a na chvíľu sa stať niekým iným. sebavedomým, komunikatívnym človekom. extrovertom. áno, je niekoľko vecí, ktoré mám vyložene rada na sebe ako introvertovi - nevadí mi, že dokážem byť sama, že nepotrebujem byť zakaždým v strede pozornosti. ale omnoho viac iných vecí by som najradšej zahodila. mizerná schopnosť ľahko sa zoznamovať. rozprávať bez stresu pred ľuďmi, ktorých nepoznám. prihovoriť sa len tak hocikomu. nezažívať pri rozhovoroch trápne tichá, keď neviem, čo povedať, lebo danú osobu nepoznám natoľko, aby som nadhodila len tak hocičo. keď som bola mladšia, myslela som si, že ma to prejde. že sa stanem komunikatívnejšou. áno, je to o čosi lepšie, ale stále mám s tým problém. možno chcem veľa. možno je to časť mňa, ktorú keď zmením, už to nebudem ja.
napísané 6.mája 2015
presne viem ako sa cítiš, som tiež introvert a mám pocit že sa to nikdy nezmení...
OdpovedaťOdstrániťja mám tiež voľno,ale nie kvoli riaditeľskému... znova som ostala doma .. snáď z toho nebudú problémy. nevládzem už chodiť do školy, chcem prázdniny.
a doma, doma je to také, že celé dni tu trávim v podstate sama, kým teda nepríde priateľ. mne samota tiež nevadí, ale keď som dlhšie sama, tak som uzavretejšia, nič ma nebaví, na nič nemám chuť a potom celý deň nič nerobím a len tak ide čas a na konci dňa potom zas ten blbý pocit, že som nič nespravila, že zasa zanedbávam školu, proste žiadny dobrý pocit zo seba samej. niekedy to bolo lepšie, neviem či je to len také blbé obdobie alebo čo, ale snáď prejde čo najskôr už.
človek stále bude chcieť byť iným ako je. keď je niekto tichý, stále bude chcieť viac dať najavo svoje emócie. ak niekto veľa rozpráva, bude chcieť byť viac utiahnutý, lebo bude mať pocit, že otravuje ľudí. nikdy nebudeme presne tým, kým chceme byť, ale s tým sa treba len zmieriť a zvyknúť si na človeka, ktorého vidíme pred sebou v zrkadle. pravdaže, niektoré vlastnosti vieme potlačiť alebo čiastočne zmeniť, ale všetko je to súčasťou nás.
OdpovedaťOdstrániťSom tiež introvert. Viem,že to, čo ti teraz poradím, je klišé, a poriadné, no mala by si sa snažiť byť sama sebou. keď si vonku a chce sa ti spievať, spievaj si. chce sa ti usmievať, usmievaj sa! je pravda, že zo začiatku sa k tomu budeš musieť donútiť, no potom to pôjde. sama som síce introvertka, no musím povedať, že takýchto ľudí obdivujem. aj teba. hoci ťa vôbec nepoznám a čítam asi druhý tvoj článok. To, aká si, by so mala využiť vo svoj prospech. Je to trochu čudné, no ostatní ťa tiež možno začnú trochu obdivovať, rešpektovať... budú chcieť byť ako ty! každý chce byť niekým, kým nie je. ale to už tak býva. Preto by si sa mala stotožniť sama so sebou a v prvom rade - nerozmýšľať o tom, mysli radšej na niečo iné, aby si svoje myšlienky odpútala od svojich nedostatkov. :)
OdpovedaťOdstrániťDominicaLand
Som schizofrenik - napoly introvert, napoly extrovert - neviem si predstaviť byť tak úplne sama, bez spoločnosti, ale po celom týžni som schopná vraždiť za hodinku voľna. Tobôž, ak my moji známy ešte aj zakážu počúvať si hudbu cez sluchátka popri dlhom cestovaní, keď sa chcem proste uzavrieť a počúvať... To je smrť :D Ja ťa chápem, Julls. Asi to píšem často, ale chápem. Celý život som sa kolísala medzi in a ex... a vlastne ani neviem, čo mi dopomohlo byť ex. Asi alkohol. Niekedy si pripadám, že vôbec nezapadám a neviem zaradiť. Vtedy si želám byť uzavretá niekde sama a ostať sama. A snáď nie je nič zlé na tom, že človek vie byť sám so sebou, a vie byť aj tak šťastný. Horšie to začína byť vtedy, keď šťastný nie je. A s notebookom si nerob starosti, prosím ťa. Vybehni niekam von, a prídi na krajšie myšlienky :)
OdpovedaťOdstrániťnotebook boli len chvíľkové nervy a nejaký prechod na druhú, podstatnejšiu tému (rodina). neboj sa, nie som na tom tak zle, aby som stresovala kvôli tomu. :D
Odstrániť