v posledných dňoch sa cítim akosi prázdne. žiadna depka ani nič také, len proste mám ten blbý pocit prežívania. ako keby niekto z fľaše vypil vodu a zostala jedine tá fľaša. v škole a vonku sa smejem, doma ma dostihnú takéto nálady. vypínam hudbu (čo sa mi nikdy nestalo - už aj to čosi značí, sakra), snažím sa dopozerať iron mana (pomalý internet pri pozeraní filmu je peklo), dočítať if i stay, domyslieť darček pre sis, pohnúť sa ďalej s domom v stráni (prečo som si myslela, že je to ten síce-slovenská-povinná-literatúra-ale-ide-to typ knihy?).. a tak to ide ďalej. príliš veľa rozrobeného, príliš málo nedokončeného. prokrastinácia, nálada o ničom a takto si idem každý druhý deň. do toho sa zamieša bolesť hlavy a všetkého možného iného a ako sa mám? super, jasné.
momentálne by som ku šťastiu potrebovala len jedno. nových ľudí. priateľov. niekoho spoznať. pripadá mi, že okolo mňa sú niekoľkí, ktorí vážne existujú. poznám ich. a potom zvyšok akoby bol z papiera (dobre ale nejdem kopírovať greenovky). viem ako sa volajú, rozoznám ich tvár, niekoľko vecí o nich, ale nepoznám ich. chodia okolo mňa, ale nezastavím ich. rozprávajú sa, ale ja nepoviem ani slovo. nechcem, aby to vyznelo stratene. ublížene. moje nálady sa striedajú každú minútu. nikdy predtým som takáto nebola. teraz to usmievavé dievčatko začína rozmýšľať, premýšľať, zamýšľať sa, omýšľať..a prichádza na to, že občas jej usmievavú tvár nahradí vážnejšia. možno smutnejšia. určite premýšľajúcejšia. lebo presne o tom to je. o premýšľaní. strávim s tým veľa času. potrebovala by som prestať. vypnúť. odreagovať sa. len akosi neviem nájsť cestu von zo stereotypu (tak a teraz vyznievam ako senilná 40tnička, ktorá nevie čo so životom. zagratulujte mi). a kým sa mi to nepodarí, nebudem zas taká ako predtým.
Verím, že sa čo najskôr z tejto "nálady" dostaneš a znova sa na tej nekonečne horskej dráhe dostaneš hore :)
OdpovedaťOdstrániťJa teraz chcem čo najskôr dočítať Pána Prsteňov a potom sa hneď vrhnúť na If I Stay, ale akosi škola a povinnosti nepúšťajú :D A Dom v Stráni je blud - ja som ho čítala strašne dlho a ani si polovicu deja nepamätám, ale bolo to neuveriteľne rozťahané a nudné :D Tak len pri tom držím palce :D
Skús si len zobrať veci a niekam na pár hodín vypadnúť. Alebo sa i prejsť. Len tak. S mobilom len na vibračnom, aby si počula, keby sa stalo niečo vážne, len tak, s dokopy ničím, a vyjsť von, prevetrať si hlavu. My sa so spolužiačkami chystáme na ďalší víkend do Tatier, len tak si spoločne vybehnúť, a celkom sa teším. Neviem, či sa k nám pridajú i ďalší spolužiaci, ale úprimne, je mi jedno či áno alebo nie, potrebujem na chvíľu vypnúť :D
beelievin.blogspot.com
Poznám ten pocit, kedy sa všetko zdá zbytočné, pretože neznášam stereotyp. A práve preto ma škola nudí. Jednoducho by som svoj čas chcela tráviť úplne inak. Dom v Stráni ma čaká asi tiež, na začiatku roka nám učiteľka dala zoznam povinnej literatúry a zatiaľ som neprečítala ani jednu jedinú. Nabeton, neklamem. Tie diela ma vôbec ale vôbec nelákajú, nemám pocit, že by som z nich niečo mala a necche sa mi do nich tlačiť, keď mám po ruke omnoho lepšie knihy, ktoré ma bavia čítať. Ale také niečo ako Valaská škola alebo Marína ma ozaj ozaj nezaujímajú. Bez prepáčenia :D
OdpovedaťOdstrániťpovinná-literatúra-ale-ide-to je ťažko hľadateľná aj bez prívlastku slovenská a s druhým odstavcom vnútorne súhlasím, aj keď ja asi nie som ešte v rozpoložení ten stav meniť, držím rozštiepené končeky nad tým, aby sa to tebe podarilo, je to osviežujúcejšie ako čerstvá pomarančová šťava, aj keby to malo len chvíľkové trvanie
OdpovedaťOdstrániťJulls, nemôžeš čakať, kým za tebou niekto len tak príde, človek musí pre to veľa krát niečo urobiť. Aj maličkosť.
OdpovedaťOdstrániťKaždopádne,snáď to nevyznie divne alebo škaredo, ale osobne som v poslednom čase spoznala v MT nových ľudí, a prestávam cítiť ten odpor voči tomuto mestu. Veď sa tam dá toho toľko robiť. Predsa len, ľudí, ktorých som tam spoznala, neviem veľmi zaradiť. Všetci tí, ktorých som bližšie spoznala, sú prípady, ktoré neznesú svoj denný stereotyp - tvárili sa nad vecou a večer pri pivku hovorili o tom, ako nemajú radi svoj život. Ostatný sú prípady, ktoré riešiť nebudem, niektoré tie mt-čanky, najmä na našej blbej škole, sú chytajúce sa hlavu. Chápem, ako sa cítiš, tiež som sa tak cítila, a aj večer bez programu sa tak cítim. Ono to raz príde, len nečakaj. Ja som čakala pár rokov, príležitosti som posielala kade ľahšie, a zrazu to prišlo. Dopredu snáď budem vedieť, že si príležitosť už ujsť nenechám. Držím ti palce...
tak toto je divné, ale momentálne mám presne také isté pocity! a Dom v stráni bola lahoda, Ako chutí moc bola oveľa, oveľa, oveľa horšia!
OdpovedaťOdstrániťjulls julls juuuuulls. myslím, že mám pre teba dobrú správu. toto všetko, čo si v poslednej dobe prežívala, sa dá vedecky vysvetliť. boli totiž nejaké erupcie na slnku posledné dva týždne a strašne veľa ľudí kvôli tomu malo výkyvy nálad a bolela ich hlava. mne to mamka povedala, keď som tretí deň za sebou večer mala panický záchvat plaču. takže tak. nie si sama. inak ti držím palce aby si sa z toho dostala, ja sama ešte nie som z tej nálady celkom vonku. a strašne ti ďakujem za komentár. <3 nakoniec som sa rozhodla vrátiť sa, keďže mám toľko vecí, ktoré zo seba potrebujem dostať von. máte sa na čo tešiť. 3:)
OdpovedaťOdstrániť