cítim sa hnusne. netuším, čím to bude, ale prišla na mňa taká nálada, že nemám chuť absolútne na nič. aj veci, od ktorých sa zvyčajne neviem odtrhnúť, ma vôbec nebavia. akoby sa namiesto mňa prebudil úplne iný človek. vážne nebývam takáto, nechápem, čo je to so mnou. viem, čo by mi pomohlo, ale momentálne je to neuskutočniteľné. potrebujem spoločnosť. buď takú, ktorá ma vypočuje a pochopí (čítajte best) alebo nejakého chlapca. pripadám si nedocenená. pozadu za všetkými. minulý týždeň som bola večer s best v meste a všetky dievčatá, čo sme stretli, mali aspoň nejakú chlapčenskú spoločnosť. a ja som takto nikdy nebola. nikdy som to nezažila (teda..nie sama. v partii jo). musím sa dostať z toho začarovaného kruhu. potrebujem cítiť, že žijem. v tomto stave by som sa nechala nahovoriť na hocijakú hlúposť, ktorú by som neskôr určite ľutovala. aj tak.
na lište mám otvorený facebook, z ktorého mi je zle. úplne. nechápem, ako som ešte pred pár týždňami mohla byť šťastná len kvôli sociálnej sieti. teraz by mi nepomohla ani správa od neho. jedine ak by ma v nej volal niekam von. a to sa nestane. chcela by som sa s ním stretnúť. píšeme si s prestávkami vyše polroka a ešte som sa s ním nerozprávala. hanba, však? ale nemám dosť odvahy urobiť prvý krok. stále vo mne je to zaužívané "je tu na to on, chlap". nedokážem sa toho zbaviť. a navyše mám strach. že by to nevyšlo. že by som ho sklamala. určite nie som taká, akú si ma predstavuje. bojím sa, že by to proste nevyšlo. skazilo sa. netuším čo mám robiť.
úplne ako by som čítala o sebe..teda ten prvý odsek... tiež som posledné dni taká bez života a neviem čím to je.. síce moj chlap odošiel na služobnu ale už je spat..no ten pocit aj tak ostal akoby mi nieco chybalo, alebo nejake prazdno vnutri ja fakt netuším čo to moze byt... ale citim sa pod psa .. bez nálady.. uplne kaslem na vsetko, na nič nemám chut.. neviem čo sa deje so mnou.. dufam, že nás to čím skor prejde.. neznášam takéto dni..
OdpovedaťOdstrániťja zas v poslednom čase mám pocit, že sa mi v ničom nedarí. a ide mi to na nervy. kamarátky sú všetky vysmiate a šťastné a ja len uhm okay, ja som dnes mala zas otrasný deň. neviem vlastne kde sa stratila moja pozitívna "energia" ale.. mňa to akosi úplne deptá keď ja úprimne poviem niekomu že sa ozaj necítim dobre a potrebovala by som podporu a ony hovoria len o tom, aký úžasný deň mali. mala by som sa tešiť z toho, ale nedokážem. teraz sa cítim maximálne odveci. takže áno, aj ja by som bola rada v spoločnosti ale skôr v takej, ktorá ma vypočuje a pochopí.
OdpovedaťOdstrániťa áno, poznám ten pocit, keď sa bojíš, že nie si dostatočne dobrá pre neho. ja niečo také tiež prežívam a ... nie je to príjemné..
Púšťam Hozier *sakra, ďakujem, že som tú pesničku našla je úžasná* a nadávam na blogger, pretože sa rozhodol mi neukazovať new article a neustále tam tvrdnú tie isté a ja sa sťažujem, že nikto nič nepridáva a pri tom sa tu čosi objavilo. Tak sa usmievam a smejem, že niekto ešte žije.
OdpovedaťOdstrániťTie pocity poznám. Nah. Sedím si a premýšľam, čo budem robiť. Nedokážem dopozerať film, pretože ma v polovičke prestane baviť, neviem čítať knihu, pretože sa mi nechce. Nič sa mi nechce, nič ma nebaví a tak sa nudím a sťažujem.
Facebook are totally creapy, mad and the worst. Nikdy nepochopím, prečo na tej hlúpej socke strávime toľko času čakaním na zelenú bodku alebo na modré okienko, s červenou kockou v ktorej je jednotka, alebo dvojka, ale dokonca trojka. Čakáme na tú radosť a keď sa nestane, sme sklamaní. Sakra, preklínam facebook, pretože ma oberá o toľko času, ktorý by som mohla stráviť pri niečom omnoho užitočnejšom. Pretože by som mala konečne odísť od počítača a ísť za ním. Len by som musela dôjsť do Kec alebo KE, alebo BE a prestúpiť. Nemusela by som sedieť na zadku a čakať kým sa mi ozve. Ale to by bolo PRÍLIŠ spontánne, som na to lenivá a kto iný to spraví?
Ok. Toto presne cíti asi každá. "sklamala by som ho" "nevyšlo by to" "mám strach". Ale o tomto je vzťah. Odvážiť sa spraviť prvý krok, staviť na to, že to vydrží, aj keď to má toľko rizík - môže to bolieť, môže sa to pokaziť, môže všetko dopadnúť inak. Ale ak v tomto budeme, nebudeme mať nikdy ozajstný vzťah.
Shit. Čo to vlasnte píšem za komentáre? Ospravedlňujem sa, že ti beriem čas. Čas je drahocenný.
Asi to bude něčím, co visí ve vzduchu, protože já se cítím úplně stejně. Jednu chvíli mám radost ze všeho kolem mě, a pak najednou, z minuty na minutu se cítím takhle mizerně. Pořád si říkám, že to přejde, že to musí přejít, ale nějak to nepřechází.
OdpovedaťOdstrániťDobře. Nikdy jsem tě na sto procent nechápala, že si s ním jenom píšeš a nikdy ses s ním nebavila, ale... chápu to. Znám to. A nesnáším to. Jeden kluk.. Já to nechci tak rozebírat, ale prostě, je ze třídy, a občas si píšem. A je to jako v jiném světě. A pak, když jsme ve škole, dokonce sedíme skoro vedle sebe, tak nejsme schopní se normálně bavit. Jenom jednou, jedinkrát, když u toho nebyl jeho kámoš a moje kámoška, jsme se bavili. V tu chvíli bylo to štěstí. A pak to zase pominulo...
Já vím, že se mi to lehko řekne, ale musíš se s ním bavit. Jakmile to uděláš jednou, pak už ti to nebude připadat tak divný. I když je strašně těžký na něj promluvit, já vím. Ale víš, co všechno jediná věta může změnit?
Jo, taky jsem si takhle jednou psala s jednim totálně božím klukem.. s přestávkama, ale pořád. Ale nemluvili jsme spolu. Všechno jen přes fb. Na tomhle je nejhorší, že vlastně nevíš, na čem seš. Všechno se odvíjí od toho, jestli napíše, nebo ne, za jak dlouho.. setkání je to nejlepší, co můžeš udělat.. je to strašně lehký to říct, realita je daleko složitější, ale takhle aspoň budeš vědět, jestli to má cenu.. tohle na fb nepoznáš. Já jsem sama litovala, že jsem se aspoň trochu nevzchopila... za několik dalších měsíců si našel holku a já už mohla jenom snít... a litovat toho, co jsem neudělala. Ale tím tě nechci nijak zastrašit, jen říkám svoji zkušenost. Doufám hlavně, že ti to vyjde:))
OdpovedaťOdstrániť-Ronaldie
http://meef.blog.cz/
Woolie :3 Pamätám si ťa :) Na tvoje komentáre by som musela ešte omnoho dlhšie zabúdať really... :)
OdpovedaťOdstrániťJa som hviezdy v origináli ešte nečítala. Alijašku hej, Willa Graysona len v AJ, dokonca aj Paper Towns som začala , ale k hviezdam som sa nedokopala.... Uprimne už ani nemám chuť. V Slovenčine som to čítala ešte ked to nebolo také populárne, ale teraz to už čítal každý a štve ma to, pretože john green nenapísal len jednu knihu....
tiež som nikdy nemala chalana (okay, ked som mala 11 tak som sa na dovolenke dala s jednym týpkom dokopy ale toť vsjo z môjho "milostného života"...) často ma to štve, akože každá niekoho má, proste aj 12 ročné decká majú zaujímavejšie vzťahy ako ja (to bude asi tým, že ja žiadne nemám, áno...) ale tak kašľať na to. už som fakt chorá z toho ako sa trápim kvôli niekomu kto by o mňa ani nezakopol samozrejme neviem to vymazať z hlavy, prestať sa nad tým trápiť ale tak aspoň sa to nejako snažím ignorovať... Ja si tiež stále hovorím že na prvé kroky je tu chlap. haluz že ešte nijakého nenapadlo ho urobiť.
Keď sa chceš cítiť pod psa, zapni si internet...
OdpovedaťOdstrániťViem, ako sa cítiš, ale ono to prejde. Možno je len čas na chvíľu vypnúť, zabudnúť na všetko na okolo, sústrediť sa sama na seba, a nepremýšľať nad chalanom, on príde sám, nie na silu. Hej... a možno je čas zmeniť prístup. Ak ten doterajší nepreniesol ovocie, ten nový musí, no nie ? :)
Aspoň z polovice som sa cítila tak rovnako, pred týždňom, pred 3 dňami, predvčerom, včera, dnes,.. stále sa tak cítim. Dopekla, najviac je to, že ja viem, kto by mi v tom vedel pomôcť, presne ten, kto ma dnes rozplakal a donútil pozerať minúty do stropu, obdivovať žlté vianočné svetielka zavesené na strope nad mojou posteľou, myslieť na to, čo bolo a snažiť sa z toho všetkého akosi dostať. A práve ten, kto toto všetko spôsobil by mi najviac pomohol, ale od rána ako ťažko odignoroval moju správu na tom posranom facebooku, tak sa neozval, teda, ozval. Mám taký pocit, že to spravil naschvál. Okolo 2 som vychádzala zo školy a on tam stál, asi 10m od dverí, bol obklopený chalanmi a... a ja keď som ho uvidela, tak som sa stratila úplne v tom, čo mám robiť. Hodila som na seba kapucu zo svojej teplej bundy, otočila som sa na schodoch a čakala radšej na spolužiaka, ten došiel a išli sme spolu, rýchlo, rýchlosťou bleska, nikdy predtým sa mi tak rýchlo neprepletali nohy ako teraz, nie, nikdy. Potom, keď som už bola od neho dostatočne ďaleko som si vydýchla, do očí sa mi valili slzy ale ja som nemohla plakať, nie pred spolužiakom a tak som sa tvárila ako chudera a on ma utešoval, pretože keď som mu na hocčo odpovedala, tak som mala hlas rozstrasený ako 100 ročná babička a on na to prišiel aj sám, že nieje niečo v poriadku. Dokonca ma ani nepozdravil, dopekla, ja viem, že sme sa pohádali, ale kriste.. DOBRE, stop mojím výlevom, potrebovala som sa len vypísať, pretože som to nemala komu povedať a jediný, kt. by som to mohla povedať, bol on a to nemôžem, lebo s ním sa nebavím a bolo by to o ňom. *Velice inteligentná veta.*
OdpovedaťOdstrániťNepodceňuj sa! Ja robím presne to isté, "sklamala by som ho".. "nebola by som pre neho príliš dobrá". Ale nemali by sme to robiť. Je pravda, že chlap by mal spraviť prvý krok, ale keby na to čakáme, tak tu umrieme ako staré panny, pretože chalani sú poslednú generáciu strašne zaostalí a čakajú ako keby na spasenie, čo ma vie veľa krát brutálne vytočiť. Facebook je zlá vec, všetci to vieme, ale aj tak tam chodíme, aj tak je to FB, kt. otvoríme ako prvé, keď po čase prídeme na internet. Pretože sme zvyknutý, vieme že je to zle, ale niekedy je to to posledné, čo nás drží už iba v akej takej nádeji.
Vonku škaredo a facebook plný rozžiarených tváričiek a úzkosť sa vkradne do našich sŕdc. Ak toho chalana chceš opravdu poznať, najdi odvahu a sprav prvý krok. A keby to náhodou nevyšlo, aspoň sa možeš ďalej posunuť.
OdpovedaťOdstrániťhttp://missalexy.blogspot.cz/