12 júna, 2014

live, laugh, love

zas píšem.. akosi mám náladu len tak sa vykecať na blog. nemám chuť si písať do denníčka, lebo mám pocit, že nič sa tak veľmi nemení.. alebo proste sa mi nechce. možno budem teraz články písať častejšie, lebo ma to baví nejako viac. a navyše ma potešil a nejako motivoval jeden komentár, ďakujem Gabbe!

ako som včera písala, mamina bola na rodičku, kde sa rozhodlo, kam budem budúci rok chodiť, kde bude mať gymnázium, na ktoré sa chystám budovu. možno som trochu sklamaná.. dobre, možno trochu viac. neni to totiž ani jedna možnosť z tých, ktoré som tu spomínala. nebudem chodiť na tú technickú ani na tú, pri ktorej býva Aďo. je to úplne iná budova, myslím, že dosť stará, pripadá mi to, ako keby som mala chodiť na Rokfort alebo do Bieleho domu, vážne! teraz, cez leto, to majú ešte nejako prerobiť, mne by sa páčilo navštevovať školu, ktorá zvonka vyzerá staro a vojdem dnu a tam nové veci, všetko také modernejšie, ale zároveň aby si zachovala niečo to staré..

navyše sa to nachádza asi pol kilometra od centra, takže to je úplne v pohode. technická je od mesta ešte raz tak ďalej, ale zas výhoda je tam iná. no a tá posledná škola, tam, kde býva on, to je úplne najďalej, mimo mesta, musela by som dochádzať do polovice cesty autom a potom ešte aj MHDčkou. takže keď sa tak na to pozerám..
nemám byť prečo sklamaná. 
aspoň budem môcť každý deň chodiť do mesta s bestie alebo s hocikým a nebudem to mať nejako ďaleko. a tí dvaja..ak budeme mať záujem, tak niekam všetci štyria pôjdeme, ak nie, tak nemám dôvod byť naštvatá or whatever, lebo ak by to tak malo byť...tak nech to tak je. 

pomaly si začínam plánovať leto. budem chodiť na kupko, po vonka, chcem spoznať nových ľudí, hocijako. nechcem však porobiť hovadiny, ktoré by mi nejakým spôsobom vážne sťažili budúcnosť, nechcem si veci potom vyčítať. chcem žiť, kráčať stále ďalej, šlapať do schodov, neobzerať sa, nezastávať.. nech si raz poviem, že to stálo za to. chcem si na summer 2014 pamätať navždy, mať z neho tie najlepšie zážitky, ale zmieriť sa aj s trapasmi a s hocičím iným.. 

6 komentárov:

  1. Najbližšie riadky môžeš preskočiť až po... nuž nejakú tú značku behom toho vymyslím.
    Ona ma spomenula v článku. Ona ma spomenula v článku. Ona ma spomenula v článku. Ona ma spomenula v článku. Ona ma spomenula v článku. Ona ma spomenula v článku. Ona ma spomenula v článku. Ona ma spomenula v článku. Ona ma spomenula v článku.
    YEEEY. (to bola tá značka). Prisahám, že som nepoužila ctrl+c. Toto je historická udalosť, ktorú treba zapísať do dejín.
    Ok a teraz sa sa presuňme ku zvyšku *dočítavam článok*. Ach. Zaujímavé. So interesting (s písaním tohoto slova mám vždy problém... prípadné chyby si nevšímaj). Vždy som chcela mať školu v nejakej starej budove - objavovať skryté chodby a tak. A ja som musela ísť na tú školu, ktorá sa pred pár rokmi sťahovala do novej novučičkej budovy. Možno to bude jedna z tých hororových nápravných škôl, o ktorých sa píšu knihy. Hehe. Tie plány znejú dobre. Aj ja by som mala plánovať. Ale ja všetko nechávam vyvinúť sa samo od seba. So... happy holiday!!! :D Aj keď ja nenávidím tie horúčavy a všetky tie bzučiace potvory, vrrrrr!!!
    Ok. Znovu mám prvý komentár. Úplne sa cítim nabudená a potešená, keď ho mám (opováži sa ma niekto predbehnúť).

    Je divné odpovedať v komentároch na komentáre, ale keď už inak nejde...
    Ja som radšej recenzie na TFiOS (používam tvoju skratku, hehe...) nečítala. Nechcem vedieť či sa mi to bude páčiť alebo nie. Rada si tvorím vlastné názory a potom počúvam druhých. Ale bude to fantastické a... okay! :D
    Mňa nepozná nikto tak ako človek, ktorý by si prečítal môj blog. A klaniam sa ľuďom, ktorí ma pochopia keď si niečo prečítajú.
    Poznám. Ja celé dni premýšľam, toto musím napísať na blog a keď už konečne idem písať, tak zrazu píšem úplne o niečom inom.
    Ale... teším sa na tvoje články. Neviem prečo. Nevidím dôvod, ale vždy sa poteším, keď vidím nový článok. Ako si to spravila, nepochopím nikdy, ale niektoré veci je lepšie nechápať.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ďakujem, podobne.. veď nikdy nevieš, ako to može dopadnúť, myslím, že by si ho alebo ich mala zavolať von, veď na tom vlastne nič nieje, iste by ste si trochu pokecali a keby sa ti niečo nepozdávalo, tak hocikedy sa možeš rozhodnúť ísť domov alebo sa na niečo vyhovoriť. :D

    Je to ťažké s niektorými to hej, záleží aj od toho , ako si dané osoby sadnú..a niekedy na to treba viac času, to máš pravdu. Nie každý sme rovnaký, musíme si k sebe nájsť tú najlepšiu cestu, aj keď to bude trochu trvať.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. a tak dúfam, že to leto také bude! podstata je v tom čo si napísala, neobzerať sa a ísť dalej! :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. on má ale prvoradých kamarátov a futbal, aspoň tak to vyzerá zatiaľ, vlastne tak to bolo vždy...mohla som to čakať.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Tak na jednu stranu je jasné, že tě to mrzí, ale na druhou je zase docela fajn, že budeš chodit tam, kam budeš. Páni, starý budovy jsou takový... Starý. A vznešený. A v létě tam není horko, což je snad největší výhoda. :D
    Ona je to docela výhoda mít školu blízko, nezdá se to, ale je. Blízko od domu i od centra. Jak to tak čtu, docela bych do té školy chodila ráda, i když bych asi propadla ze slovenštiny. :D
    Tak to je hezký, že máš takovýhle plány. Ještě lepší bude, když ti aspoň něco z toho vyjde, doufám, že jo. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Doufam ze tva predstava o škole tě nezklame. Moje střední je hned u centra, jenom přeběhnout přechod.Ale zase je maličká a taková nepěkná. Ale co už, jdu se tam hlavně učit :D i když co si budeme povídat na tom ostatním také zaleží :)
    Leto aaach $_$
    Taky se hrozně těším doufám že doopravdy bude tak legendarni jako v me mysli.. hope so

    OdpovedaťOdstrániť