honestly? i expected something worse.

vážne veľakrát som v nedávnych článkoch spomínala, ako pôjdem koncom júla na teambuildingový camp, kde spoznám nových spolužiakov, učiteľov, Američanov, skrátka kopu ľudí. tešila som sa, bola som nervózna, dokonca som sa toho aj trochu bála a teraz, keď je po všetkom.. moje obavy neboli opodstatnené a všetko dopadlo oveľa lepšie, než som čakala. 

vpravo: my - budúcoroční prváci, kompletná zostava; vľavo: minuloročný camp a budúcoroční druháci

v nedeľu poobede ma mamina vysadila pred mojou bývalou školou, kde sme mali zraz. kráčala som s kufrom k budove a prvýkrát som videla takmer všetkých, s ktorými sa znova stretnem v septembri. moje pocity boli všelijaké, vážne sa vo mne všetko možné miešalo, ale to negatívne zo mňa opadlo, keď som nastúpila do autobusu a sadla som si ku kamarátke a bývalo-budúcej spolužiačke, s ktorou som aj bola na izbe. a potom to už šlo. začali sme sa zoznamovať, spoznávali sme sa a ja som konečne prišla na to, prečo skoro všetky z vás mi písali, že ich stredoškolská trieda je oveľa lepšia ako tá na základnej. lebo tí ľudia boli úžasní.

na začiatku sme sa nejako okukávali, ale už v prvý večer sme sa nejak odviazali a vtedy začala tá táborová sranda. ak by som tu mala vypisovať všetko, tento článok by bol nekonečný - a aj tak mám pocit, že bude dlhý. niektoré veci si však nemôžem odpustiť. 

skákanie v obrovskom senníku. rozhovory s američanmi (aj slovákmi), kedy som si otestovala svoju angličtinu (a zistila som, že mám čo doháňať, lol). nedodržiavanie večierky. porušovanie zákazu "chalani na babských izbách a naopak" (vážne tam čosi také bolo!). ručné dojenie kráv v miestnej farme (nie, nerobím si srandu).  cheerovanie nášho týmu. country dancing, keď som zistila, že som v tom úplne ľavá. strašidelný nočný pochod, ktorý nakoniec nebol strašidelný. preťahovanie lanom, keď ženyyy všetko vyhrali a chlapi boli sklamaní (girls do it better, čo už, boli sme dobré, hah). túra, na ktorej sme z lúčnej princeznej spravili lúčneho princa. brutálna žmurkaná, keď som sa pri svojej výške cca 153 cm (drobec najmenšííí) bála, že ma ovalí skoro dvojmetrový chalan. ranná rozcvička, ktorej som sa raz vyhla aj so spolubývajúcou (sme rebeli!). súťaž "make-upovanie báb chalanmi" na čas. "zabi riaditeľa a vyhraj". a bolo toho strašne veľa. na viac vecí si teraz nespomeniem. 

každopádne.. niečo tak dobré som ešte nezažila. keď sme sa včera lúčili, mala som pocit, že ich všetkých poznám už roky a pri tom som sa v nedeľu nechcela nikomu prihovoriť. a teším sa na školu. ešte nikdy ako doteraz. vážne. vytvorili sme si amazing kolektív a teraz mi príde drsné, že nás rozdelia na polovicu. s niektorými som sa bavila viac, s inými menej. nenašla som si crush, ale tí chalani sú úplne v pohode. a baby rovnako. týchto šesť dní proste prekonalo moje očakávania.