tento týždeň bol v určitých veciach zaujímavý,
ale zároveň taký obyčajne nudný. takmer nič
sa nestalo, až štvrtok a piatok bol tak trocha
mimo stereotypu. vo štvrtok ma na stole čakala
celkom hrubá obálka, v ktorej som našla výsledky
z prijímačiek, čierne na bielom. nestala sa žiadna
chyba ani nič podobné, proste..som skončila tak
ako som skončila. spokojná som viac než dosť,
veď som očakávala oveľa horšie veci. zápis mám
nejako 6.mája, v ten deň nepôjdem do školy, lebo
som objednaná po doktoroch, takže akurát poobede
prídem s maminou. možno uvidím aj svojich budúcich
spolužiakov. v lete pôjdem na tzv. teambuildingový
camp so všetkými prijatými - máme to povinné, takže
o týždeň programu mám postarané. mali by sme tam ísť
s američanmi, native-speakermi, takže si ten jazyk
precvičím vážne dosť. ešte šťastie, že tam budem
poznať viacero fajn ľudí, teším sa. nakoniec na túto
školu so mnou pravdepodobne pôjde aj moja najlepšia
kamarátka, takže žiadne problémy.. :D
vo štvrtok sme mali aj šiestu hodinu telesnú a ja mám
také mega-luck, že akurát tú istú hodinu má telesnú
aj A. nie žeby naša škola nemala vlastnú telocvičňu,
ale keď je pekne /a bolo/, tak chodievame na taký
bežecký okruh a ihrisko patriacej tej strednej, kde
chodí práve on. and guess what.. oni tam boli.
síce sme sa videli len pár sekúnd, pretože časovo máme
rozvrh inak ako oni, ale aj tak. bola som z toho celá
mimo, nechápem, čo sa to so mnou deje. nevermind.
každopádne, nebolo to nejaké stretko, pretože som
od neho bola tak na 10 metrov, ale... aspoň niečo. :D
btw; možno ma ani nespoznal, ale ja jeho hej. lol.
včera som poobede nesedela doma na zadku ako to
občas robím, ale moja bestie ma presvedčila, aby
som si do školy zobrala korčule, takže som ich trepala
v igelitke ako hm..taký blbeček. nevadí, poobede sme
boli presne dve hodiny na nohách. večer som ledva stála.
bola sranda, v meste máme taký cyklistický chodník, takže
sme prešli od jeho začiatku až po koniec a potom sme ešte
boli aj na námestí. ten pocit, keď vám vlasy vejú vo vetre
a vy sa cítite voľne ako nikdy. myslím, že si to čoskoro
zopakujeme. lebo to stojí za to. ))
-xx Julls
Aaaa tak ešte raz (a hoci som sa k článku o tvojom prijatí nevyjadrila, spomínala som to na blogu, tak preto "ešte raz"), gratulujem k prijatiu :3 Teším sa spolu s tebou.Na akú školu to vlastne ideš? :D Alebo teda aspoň v akom meste :D Lebo ono keď človek hovorí o bilingválnom tak mňa napadá len Bratislava :D (fuck bratislavčanov a ich uvažovanie že bratislava je celé slovensko :D)
OdpovedaťOdstrániťUuuu korčule, to na tých som nestála už roky :D By som padla jak vrece zemiakov, ja už sa vidím. Ale ako malá som to milovala.
Tým ON myslíš JEHO? :D Vidíš ten SSANBU plán musím ešte domyslieť :D AAaaaa na toľko komentárov ti chcem odpovedať no vkuse nemám čas alebo sa mi len nechce písať. Ale ja musím lebo tvoje komentáre to vždy tak vyčarí úsmev na mojom škaredom ksichte :3
A zase raz strašne krátky komentár ale ma už bolia ruky z toľkého písania :D Toto je asi poslendá vec čo dnes napíšem, totiž píšem príbeh a fakt na ňom driem jak blbá hoci je to taká blbosť a potom ma bolia ruky :D A ešte článok a komentáre.....
Po přijímačkách je to vždycky nuda. Nebo ne nuda, ale žádný vzrušení, nemáš se čeho bát a máš radost ze života. Otázkou je, jak dlouho ti to vydrží.
OdpovedaťOdstrániťTo máš dobrý, že ten tem-building máš už o prázdninách, aspoň všechny ty děcka poznáš dřív a pak to nebude tak zvláštní, až vejdeš první den do třídy a všichni se na tebe budou otáčet. :)
Třeba tě poznal, ale kdyby ne... To je vždycky tak hroznej pocit, když ty někoho vidíš a nechceš, aby tě ten dotyčnej viděl, a myslíš si, že tě vidí, ale on tě nevidí. Lepší o tom nepřemýšlet.